Rok: 1969

Technika: Olej na plátne

Typ diela: Výtvarné umenie

Rozmery: 72,5 x 55 cm.

Značené: Značené vpravo dole „R. Krivoš 69″

Nestáva sa často, že sa na trhu so slovenským umením vyskytne tak silná a umelecko-historicky atraktívna kompozícia z druhej polovice 20. storočia (zvlášť ak ide o médium maľby), akou je LIS od  Rudolfa Krivoša.

Proveniencia: Súkromná zbierka na Slovensku. Na zadnej strane popis diela autorovou rukou

Kontakt : info@starozitneobrazy.sk

Obraz Rudolf Krivoš
                                Zadná strana obrazu RUDOLF KRIVOŠ

Krivošova tvorba predstavuje ďalšiu osobitú modifikáciu skupinového programu „galandovcov“. V prvých prácach z obdobia po skončení školy rátal umelec s expresívnym pôsobením temperamentne členeného rukopisu, ktorý iskrí v ťaživej poézii jeho obrazov. Rudolf Krivoš upozornil na seba už na bratislavskej výstave mladých (1957), kde vystavoval portréty a autoportréty, v ktorých prehodnocoval mechanickú víziu optickej skutočnosti. Najmä v autoportrétoch sa prejavovala jednota konštruktívneho princípu skladby tvarov a proces abstrahovania poučený syntetickým kubizmom. Na začiatku 60. rokov skúmal v nadväznosti na dielo Dubuffeta nosnosť netradičných materiálov. Obrazy dostali vlastnú priestorovosť reliéfnou modeláciou sadrového podkladu v podmaľbe. Tvary expresívne deformovaných postáv sú modelované zo zrnitej štruktúry, pozadie je nerozlíšené. Kompozícia Bremeno, s dvojicou mužov priam zrastených so svojím nákladom do jednoliateho útvaru, vypätého protikladnými silami cez celú plochu plátna, dokladá kryštalickú podobu týchto snáh. Práca s figurálnym motívom poukazovala na sochárske cítenie tvaru a sklon k výrazovej skratke (Tehotná, 1960). Jednotlivé postavy i bloky figúr, ktoré monumentálne vystupujú z plochy pozadia, sú budované na pevnej geometrickej osnove.

Akademický maliar Rudolf Krivoš, narodený v roku 1933 v Tisovci. V rokoch 1951 – 1956 vyštudoval na VŠVU v Bratislave na Oddelení figurálnej maľby u profesora Jána Mudrocha. V roku 1956 bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Bol spoluzakladajúcim členom skupiny Galandovcov spolu s maliarmi Milanom Laluhom, Andrejom Barčíkom, Milanom Paštékom, grafikom Ivanom Štubňom, sochármi Antonom Čutekom, Vladimírom Kompánkom, a Pavlom Tóthom, neskôr sa k skupine pridal aj sochár Andrej Rudavský. Svojou tvorbou sa prihlásili k tradícii slovenského moderného umenia a ovplyvnil ich odkaz Mikuláša Galandu, Ľudovíta Fullu, Miloša Alexandra Bazovského a Cypriána Majerníka.

Scroll to Top