Môj pohľad

Investície aj radosť. Umelci a ich diela si hodnotu udržia a zveľaďujú ju…

Investovať do umenia je výhodné, ale je potrebné sa dobre orientovať. Musíte si vybrať vec, ktorá má skutočnú hodnotu… nie je možné si vybrať autora podľa mena , a investovať do ľubovoľného obrazu, každý autor mal rôzne obdobia, lepšie horšie a vrcholové, Dielo od toho istého autora môže mať diametrálne odlišnú cenu. Základ vášho potešenia by mal byť že sa vám dielo umelca páči.   Zhodnotenie závisí aj od aktuálnej situácie na trhu s umením a tiež od ekonomickej situácie. Niekedy aj nálady v rámci spoločnosti.

Celosvetovo je obchodovanie s umením v podstate jedno z dlhodobo najstabilnejších. Je netradičné svojou hodnotou  a krásou , nezískavate len papier získavate umenie – odkaz – hodnotu.  keďže takmer každé dielo je jedinečné. Na začiatku by ste si mali premyslieť, či budete zberateľom alebo investorom. Investori kupujú výtvarné diela, aby ich neskôr so ziskom predali. Zberatelia sa zas snažia vytvoriť zaujímavú zbierku obrazo v na dlhé roky a málokedy ju predajú. „Iste, je lepšie, ak sa investor do umenia v ňom aj vyzná, avšak zberateľstvo je skôr dlhá cesta, než rýchly cieľ,“

Vyrástla som v časoch, keď vlastníctvo originálneho umenia bolo považované za snobizmus . Vzdelávacie inštitúcie nás o hodnote umenia neučili takmer nič, ale zato nás obklopovalo veľa propagandy, čo bolo vydávané za angažované umenie. Hovoriť o umení, jeho vystavovaní, či zbierkach v súkromnom vlastníctve bolo nevhodné . Napriek všetkému mnohí z rozprávania svojich starých rodičov a ich rovesníkov vedeli, že do roku 1948 bolo vlastníctvo výtvarných diel výsadou predovšetkým vyššej strednej triedy (právnici, lekári, profesori,  a podnikatelia…). Po roku 1989 sa doba začala meniť a čoraz viac ľudí podlieha lákavej predstave že sú vlastníkmi originálneho umeleckého diela. Patriotizmus a náklonnosť k autorom z kraja silnie.  Už aj na Slovensku niekoľko rokov existuje  trh s umením vo všetkých svojich podobách, kúpa umeleckého obrazu , diela už nie je len prejavom snobizmu ale stáva sa prejavom dobrej investície s vyhliadkou do budúcnosti .

Pravdou je, že na tie drahšie obrazy BENKA, HÁLA, WEINER-Kráľ má prostriedky len zopár ľudí. Čo teda my ostatní? A oplatí sa vôbec kupovať súčasné umenie? Odpoveď je áno.
Z hľadiska investície, pasívnej investície, to je najspoľahlivejšia cesta. To, čo váš dedko kúpil za prijateľnú cenu od vtedy tvoriaceho autora, môže mať dnes hodnotu niekoľkonásobne vyššiu.

Dobrým slovenským príkladom je umenie skupiny Galandovcov. Dnes patria ich obrazy k špičke predávajú a kupujú sa za ceny porovnateľné napríklad s cenami francúzskych avantgardistov. V čase, keď ich tvorili, bola ich predajná cena zlomkom tej dnešnej. A netrvalo to stáročia, veď tvoriť začali v prvej medzivojnovom období ich posledné diela majú len pár desiatok rokov.

V prípade, ak umelec vystavoval, alebo vystavuje  v renomovaných galériách za jeho výtvarnou cestou je príbeh, ktorý poznáte, je cena jeho diela zase o čosi vyššia. Autorovo meno váš predvídavý predok vnímal a sledoval jeho tvorbu a prezentácie v galériách, prípadne publikácie, ktoré sa tomu obdobiu venovali. Niečo podobné, môžete pre svojich pravnukov urobiť dnes aj vy. Takže kupujte súčasných autorov a sledujte kam sa uberajú, možno sami vycítite, že by bolo dobré začať tvoriť zbierku a pripravíte svojím nasledovníkom zaujímavú kolekciu umenia.

Obrazy na predaj :

Domáci trh s umením v posledných rokoch najvýraznejšie ovplyvňuje nedostatok kvalitnych diel. Otázka doplnenia je problém, ktorý poznajú obchodníci s obrazmy na celom svete. Tento biznis je jednou z mála oblastí, v ktorej dopyt vysoko prevyšuje ponuku. Kvalitné diela sú v súkromných zbierkách, štátných galerií alebo múzeách, na hodnotný obraz sa čaká týždne , mesiace a niekedy až roky. Sú okolnosti keď sa rodina rozhodne obraz predat – zhodnotiť.  Tým, že náš trh je naozaj mimoriadne lokálny a ani domáci zberatelia nie príliš často prekračujú jeho pomyselné hranice, ostáva práve vyčerpanosť jeho charakteristickým limitom…

Popri pravosti je nemenej podstatným kritériom úspešného predaja kvalita – galerijný, či minimálne nadštandardný charakter predmetného diela. Trh stojí a žiaľ aj padá na malom množstve špičkových diel, ktoré majú potenciál dosahovať najvyššie cenové hladiny. Určite existuje značný finančný nepomer medzi „top dielami“ konkrétneho autora a jeho bežnou produkciou , ale rozdiel sa vačšinou ukrýva v kvalite. Pravidlo kvality platí na všetkých úrovniach trhu rovnako, ako aj fakt, že ponuka dostupných špičkových diel je značne obmedzená. Štatisticky nedochádza k porovnateľnému rastu lacného a drahého diela – najviac sa zhodnocujú diela s vysokými cenami, pričom až 75 percent trhovej ponuky tvoria práve lacnejšie diela. To opakovane potvrdzuje, že vyššia, naoko konzervatívna, investícia do kvalitného diela má väčšiu šancu na lepšie zhodnotenie ako početné lacné, no rizikové nákupy .