Július Nemčík

Dielo je vyobrazené pre potešenie nie je určená na predaj

Július Nemčík absolvoval pražské akademické štúdiá v svojej generácii medzi poslednými. Na špeciálke tradicionalistu Obrovského už preto Majerníka, jej najvýznamnejšieho slovenského absolventa, nezastihol. Bližšie sa s ním i jeho ďalšími pražskými druhmi zoznámil až po roku 1942, kedy po skončení štúdií pravidelne cestoval medzi Prešovom a Prahou. Po ranom vplyve prešovských Kurtha a Kieselbacha, ktorým pomáhal pri reštaurovaní cirkevných pamiatok, bol pre Nemčíka príklad Majerníkovej angažovanej tvorby štyridsiatych rokov rozhodujúci. Prebral jeho existenciálnu ikonografiu i pramočiary, náčrtkovitý štetcový rukopis. Július Nemčík sa narodil v Lipníkoch pri Prešove v roku 1909, zomrel v roku 1986 v Bratislave. V rokoch 1936–1942 študoval na Akadémií výtvarného umenia v Prahe u prof. Loukotu. V rokoch 1942-1945 žil striedavo v Prešove a v Prahe. V roku 1948 študoval umenie v Paríži. V roku 1942 vystavoval v galérií v Prešove, v roku 1946 spolu s manželkou Editou Spannerovou a Bazovským v Ružomberku, v roku 1960 v Prešove spolu s manželkou. V jeho prácach je cítiť Majerníkov štetcový rukopis, ktorý mu bol v istom zmysle vzorom. Priučil sa na tvorbe prešovských výtvarníkov Jordana a Kurtha. Sústredil sa na krajinomaľbu, portrétne námety, život dediny a malomesta, prírodné scenérie slnečné, pochmúrne a baladické a na obrazy s protivojnovou tematikou. Július Nemčík bol spoluzakladateľ Spolku východoslovenských autorov. Patril k popredným predstaviteľom „Generácie 1909“. V roku 1959 mu udelili titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 národny umelec. Od roku 1970 bol nositeľom prestížneho ocenenia Radu práce.